Dobehne Slovensko vo vesmírnom výskume Zimbabwe?

Autor: Jakub Kapuš | 21.12.2018 o 10:00 | (upravené 21.12.2018 o 10:31) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  2713x

Alebo Ghanu, Alžírsko, Keňu, či Angolu? Všetky uvedené krajiny majú rozvinutejší kozmický program a investujú viac peňazí do podpory technológií, vedy a výskumu ako Slovensko. 

Téme kozmického výskumu sa venujem už niekoľko rokov a sledujem správy, ako tá či oná africká krajina vypustila svoju ďalšiu družicu, ako vznikajú naprieč afrikou kozmické agentúry s veľkými investíciami, ako veľké technologické firmy otvárajú v Afrike svoje pobočky. Afričania totiž v podpore špičkových technológií vidia zlepšenie životnej úrovne, príchod nových investícií, vytváranie udržateľnej ekonomiky na základe technológií a služieb s vysokou pridanou hodnotou a priblíženie sa úrovni najvyspelejších krajín na svete. Schválne, pozrite si priority novovznikutej vesmírnej agentúry v Zimbabwe.

 


Prirodzene si teda už dlhú dobu kladiem otázku, ako zabrániť tomu, aby slovenské mozgy v budúcnosti emigrovali do afrických krajín? Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo som s kolegami pred takmer 10 rokmi založil občianske združenie - Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity. 

Našim hlavným cieľom bolo, aby sa Slovensko pridalo do zoznamu krajín s rozvinutými kozmickými aktivitami a medzi krajiny, ktoré sa môžu pýšiť modernými technologickými pracoviskami. Po niekoľkoročnom úsilí sa nám podarilo presvedčiť vedenie nášho štátu, aby započalo spoluprácu medzi Slovenskom a Európskou vesmírnou agentúrou. Vďaka tomu dnes šikovní mladí slováci stážujú v najvyspelejších európskych vedeckých a technologických pracoviskách a slovenské firmy, síce v obmedzenom režime, pracujú na technológiách pre európske kozmické programy. Tento krok priniesol približne 7 miliónov pre slovenské firmy a vedecké pracoviská, jednoducho pre rozvoj domáceho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Stále je to však málo a títo šikovní mladí ľudia sa nemajú prečo vrátiť, nemajú kde na Slovensku uplatniť svoje schopnosti a poznatky. Naviac to vyzerá tak, že súčasné vedenie ministerstva školstva vníma podporu a rozvoj vedy a výskumu na Slovensku ako niečo, čo ich obťažuje.

Stačí, keď porovnám Slovensko s krajinami V4, s ktorými sme pred rokmi mali rovnakú štartovaciu pozíciu a musím smutne konštatovať, že v súčasnej dobe zaostávame minimálne o 15 rokov. Česká republika oslávila 10 rokov členstva v ESA, Poľsko ohlásilo investíciu 420 miliónov dolárov na rozvoj domácich kozmických technológií. Mimochodom, táto čiastka nie je ani polovicou toho, čo sme zaplatili za nepodarenú informatizáciu. My nie sme ani len členom ESA, ani v súčasnosti neplánujeme žiadne investície. 

A k tomu všetkému, bohužiaľ, nevidím nikde ani len slabý náznak nejakého plánu, alebo vízie zo strany vedenia štátu. Nikde nevidím predstavu, základnú víziu, kde bude Slovensko v roku 2030, alebo 2050. A to nielen v oblasti kozmického výskumu, ale v ktorejkoľvek oblasti od školstva po rozvoj dopravnej infraštruktúry. Čo ale vidím je, že slovenský parlament je schopný 3 mesiace riešiť rigoróznu prácu, alebo Marakéš, namiesto skutočných tém. Vidím politikov, ktorým je prednejšia fotka na facebook s nejakým ruským predstaviteľom, ako bezpečnosť celej krajiny. Politikov, ktorých jediná práca je hádzať špinu na tých druhých, neschopných akejkoľvek dohody v prospech Slovenska a bez žiadnej vízie a vlastných plánov do budúcnosti. Politikov, ktorí schovávajú svoju neschopnosť za strašenie neexistujúcimi hrozbami, populizmus a lacné podplácanie kadejakými poukazmi. 

V oblasti kozmického výskumu nám nestačí chváliť sa projektami spred 40 rokov. A tiež nám nestačí jeden slovenský prístroj, ktorý letí do kozmu raz za 20 rokov. Nestačí jedna jediná kozmická družica, ktorú navyše museli vyvinúť a vypustiť nadšenci a nie pracoviská, ktoré zamestnávajú ľudí, ktorí by to mali robiť a sú za to platení z verejných zdrojov. Naviac, keď za tú istú dobu vypustí Alžírsko 6 vlastných veľkých družíc. 

Slovensko síce v súčasnej dobe nie je schopné samostatne financovať rozsiahlejší vesmírny výskum a vypúšťať napríklad vlastné telekomunikačné, navigačné alebo meteorologické družice, či sondy k Jupiteru. To nám však nebráni rozvíjať spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou, kde sa práve na týchto projektoch môžeme podieľať a prispievať v takom rozsahu, v akom nám to naša ekonomika dovoluje. V roku 2020 skončí zmluva o európskom spolupracujúcom štáte medzi SR a ESA a bude na vedení ministerstva školstva, či postúpime do plného členstva, alebo budeme priepastný rozdiel ešte zväčšovať. 

Slovensko má možnosť naštartovať priamu spoluprácu aj s ďalšími veľkými národnými agentúrami. Spomeňme napríklad francúzsku vesmírnu agentúru CNES, prípadne nemecké DLR. Nerobí to. Naše združenie momentálne v tomto supluje úlohu štátu a uzatvára zmluvy o spolupráci s významnými európskymi aj svetovými pracoviskami. Zadarmo pomáhame firmám, študentom, ale aj vedcom zapojiť sa do kozmického programu a uplatniť svoje skúsenosti. Snažíme sa prilákať šikovných slovákov späť domov, jasným príkladom je návrat svetovej astrobiologičky Michaely Musilovej. Je potrebné na Slovensku vybudovať profesionálne pracovisko, ktoré bude tieto úlohy vykonávať nie vo voľnom čase, ale intenzívne, aktívne a profesionálne. Zložené z ľudí, ktorí majú pre túto oblasť srdce, nie ako odkladisko ľudí, prípadne príležitosť, ako zamestnať svoju rodinu. Jednou z aktivít by malo byť aj budovanie podnikateľských inkubátorov, organizovanie hackatonov, školení a konferencií. Stačí, keď vycestujete hodinu len od Bratislavy - do Brna a navštívite podnikateľský inkubátor Európskej vesmírnej agentúry, prípadne Jihomoravské Inovační Centrum. Zistíte, že minimálne polovica úspešných projektov hovorí po Slovensky. Potrebujeme vznik podobných facilít aj na Slovensku, inak odliv mozgov nezastavíme. 

Ďalším krokom by malo byť naštartovanie vlastného národného kozmického programu. Nehovorím o veľkých sondách k iným planétam, ani o astronautoch na Mesiaci. Hovorím o nanosatelitoch, ktoré sa v dnešnom svete stávajú obrovským trendom. Nanosatelity sú budúcnosťou kozmického výskumu a kozmických služieb. Už dnes zabezpečujú služby, ako je napríklad diaľkové pozorovanie Zeme, či telekomunikačné služby. Približne pred mesiacom doleteli prvé medziplanetárne nanosatelity k Marsu. Euroconsult predpovedá, že sa do vesmíru v najbližšej dekáde dostane približne 7000 drobných satelitov a trh bude mať objem desiatok miliárd EUR. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by Slovensko nemohlo byť lídrom v tejto oblasti. 

Pritom nejde o žiadnu veľkú investíciu. Vývoj, výroba a vypustenie jedného nanosatelitu stojí približne rovnako, ako 30 METROV diaľnice. Pre porovnanie - Luxembursko, ktoré má celkový počet obyvateľov asi ako Bratislava (približne pol milióna), investuje stovky miliónov EUR na vlastné kozmické projekty a na rozvoj trhu s kozmickými technológiami. 

Európska komisia považuje kozmické technológie a ich aplikácie v bežnom živote za strategický sektor ekonomického rozvoja EÚ a rozhodla sa, že len do roku 2020 vyčlení 12 miliárd EUR na kozmické aktivity. Pokiaľ dnes neprijmeme správne a rýchle rozhodnutia, nielen že sa Slovensku z týchto peňazí nič neujde, ale utečie nám vlak, ktorý už nebudeme ani pri všetkej snahe schopní dohnať. 

Otázkou zostáva, či je tu niekto, kto vie toto rozhodnutie spraviť a kto je schopný pozerať sa do budúcnosti aj za horizont volebného obdobia.  

Mimochodom, kedy ste naposledy videli tlačovku k podpore investícií do vedy a výskumu, alebo Slovensko líder v (čomkoľvek) v roku 2030?

Pre udržanie stabilného rozvoja kozmických technológií bude nutné vytvoriť študijné programy, ktoré zabezpečia výchovu a prípravu budúcich inžinierov v oblasti kozmických technológií. O novú oblasť výuky prejavila zatiaľ záujem Letecká fakulta Technickej univerzity v Košiach a Fakulta Elektrotechnicky a informatiky STU v Bratislave. Ďalším krokom by mohlo byť vybudovanie stredísk. Základ týchto stredísk by mohol vzniknúť na akademickej pôde, kde by sa na príprave misií mohli podieľať tými zložené zo študentov a akademických pracovníkov. Zároveň by bolo možné využívať existujúcu infraštruktúru, čím by sa uľahčilo zakladanie takýchto stabilných pracovísk. Benefitom pre akademickú sféru by bol priamy kontakt s modernými kozmickými technológiami, čo určite zvýši atraktivitu štúdia aj pre samotných študentov. 

Aj malá krajina, ako Slovensko sa môže stať vzorom v oblasti ako je kozmický výskum, ale aj v iných. Stačí len odvahu, víziu a plán do budúcnosti.


Zdroje:

  • https://www.forbesafrica.com/technology/2018/12/15/the-future-is-looking-up/
  • https://africanews.space/zimbabwe-space-agency-is-launching-tomorrow-all-you-need-to-know/
  • https://africanews.space/zacube-2-africas-most-advanced-cubesat-to-be-launched-on-december-25/
  • https://spacenews.com/polish-space-agency-eyes-420m-program-to-develop-satellites-space-rd/
  • https://au.int/sites/default/files/newsevents/workingdocuments/33178-wd-african_space_strategy_-_st20445_e_original.pdf
  • https://africanews.space/list-of-space-agencies-in-africa/
  • http://interactive.satellitetoday.com/the-continental-approach-to-space-activities-the-african-space-policy-and-strategy/
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?