Slovenský štát nebol vzorom, ale hanbou

Autor: Jakub Kapuš | 13.3.2019 o 20:06 | Karma článku: 1,81 | Prečítané:  662x

Na čom stavajú prosperujúce a na budúcnosť orientované štáty svoje hodnoty? V absolútnej väčšine sa opierajú v dejinách o to najlepšie, čo mali. Slovensko má podobný príbeh, máme sa o čo oprieť, keď sa na pozrieme na našu históriu

A medzi tie udalosti a činy kde sa zrodili naše spoločné hodnoty určite nepatrí založenie Slovenského štátu. A to aj napriek tomu, že dnes nájdeme zarážajúce množstvo ľudí, ktorí sa k tomu obdobiu hlásia ako k nejakému zlatému veku našej štátnosti a dokonca suverenity.

Musíme si preto pripomínať, že Tisov režim bol výsledkom Hitlerovej expanzívnej politiky, že cieľom tohto štátu nebolo Slovenky a Slovákov uchrániť, no zlikvidovať ich neskôr a postupne. Extrémistické sily sa snažia tento režim vykresľovať ako nástroj na záchranu Slovenska pred Maďarmi a boľševikmi. A klamú. Pretože Slovenský štát okrem prenasledovania a vyvražďovania židov, vrátane detí, prenasledoval a vraždil aj občanov, ktorí jednoducho nesúhlasili s tým, akým smerom sa vyvíja spojenectvo s Hitlerom. Tisov režim nebol rajskou záhradou, ale koloniálnou markou Tretej ríše, zdrojom lacnej pracovnej sily a tovarov a dôležitou strategickou križovatkou nemeckej armády pri jej ťažení na východ.

V žiadnom prípade nemôžeme hovoriť ani o národnej suverenite. Tisove rozhodnutia schvaľoval Berlín, alebo nemeckí diplomati v Bratislave. Slovenská armáda de facto podliehala nemeckému veleniu a boli to slovenskí generáli, ktorí vyslali desiatky tisíc slovenských vojakov na východný front, kde sa namiesto deklarovaného boju proti boľševikom, zúčastňovali vyvražďovania civilného obyvateľstva. Výsledkom bola premena národnej ekonomiky na vojenskú, celé slovenské hospodárstvo pracovalo pre nemecký priemysel a bolo mu podriadené až na úroveň nemeckých poradcov vo významných strategických závodoch. O tom, že Slovenský štát nebol svojprávnym celkom nakoniec najlepšie svedčí aj fakt, že skolaboval okamžite po porážke hitlerovského Nemecka.

Štrnásty marec nie je žiadnym slávnym dňom našich dejín, ale začiatkom  hanby, z ktorej nás vykúpili až statoční slovenskí vojaci a povstalci v SNP. Ako každý európsky národ aj my potrebujeme hrdinský mýtus, silu, ktorá nás robí silnými a drží nás, keď sme konfrontovaný so súčasným svetom. Toto smutné výročie takýmto zdrojom národnej hrdosti určite nie.

A symbolicky to môžeme potvrdiť tým, že sa v prvom kole prezidentských volieb, ktoré budú len dva dni po tomto výročí postavíme na stranu tých síl, ktoré umiestnili Slovensko na roveň tým krajinám, ktoré sa počas vojny vedeli postaviť na správnu stanu a stali sa vďaka svojmu odporu vzorom a príkladom pre celý svet.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?