A napokon to celé zaklincoval vyhlásením o tom, že Rusi sú náš najbližší národ. Je to lož a myslím, že tomu neveria ani tí, ktorí si už svoje mená píšu na sociálnych sieťach v azbuke. Najbližším národom Slovákov a Sloveniek sú Česi. Naši predkovia bojovali za vznik spoločnej republiky, naši výsadkári urobili atentát na Heydricha, spoločne bojovali cez druhú svetovú vojnu a spoločne sme čelili ruskej okupácii v 1968 roku.
S Ruskom máme mať pragmatické a slušné obchodné vzťahy, no Dankove reči o našom špeciálnom vzťahu sa nezakladajú ani na dejinách a ani na faktoch. Slovensko nikdy nebolo krajinou ortodoxie a keď si pozrieme našu kultúrnu výmenu, ktorá by mala byť mierkou našich vzájomných vzťahov, zistíme, že slovenská kultúra pre Rusov a v Rusku neexistuje. Slovenské filmy, slovenský výskum, knihy, to všetko dnes poznajú obyvatelia Európskej únie. No skúste sa priemerného Rusa na hokejových majstrovstvách opýtať, kedy čítal dobrý slovenský román, alebo videl dobrý slovenský film.
Danko živí politicky nebezpečnú fikciu panslavizmu, ktorý nemá nič spoločné s férovými vzťahmi medzi slovanskými krajinami, ale je ruským nástrojom na ovládanie susedných štátov. Žijeme v 21. storočí, čas pangermánskych, pankeltských a panslávskych únii našťastie skončil. Nepochopil to iba Andrej Danko, ktorý na Rusku neobdivuje autentickú ruskú spoločnosť a kultúru, keďže po rusky nevie ani len hovoriť.
Ale páči sa mu Putinov politický systém vystužený oligarchiou. Páči sa mu, pretože o takom režime sníva, o krajine, riadenej autoritatívnym vodcom, ktorý vždy, keď je treba, vytiahne pre masy rozprávky o panslavizme. Choďte sa opýtať na panslavizmus do Kyjeva, alebo do Poľska a pochopíte, že Danko sa neklania nejakému civilizačnému ideálu, ale cynickému spôsobu vládnutia, ktorý nemá v civilizovanej Európe miesto.