Je Andrej Danko ešte slovenským politikom?
Niektorí ruskí poslanci sa opakovane snažia predložiť zákon o oprávnenosti zásahu vojsk Varšavskej zmluvy vedenej Moskvou proti Československu. Nejde teraz o to, aby si pripomínali desiatky mŕtvych, desiatky tisícov emigrantov, ľudí, ktorí prišli pre vernosť Dubčekovi o prácu. Vieme to všetci. A vieme aj to, že ruské vojská boli pri obsadení našej vlasti ďaleko najpočetnejšie a medzi nimi bolo najviac ruských a nie ukrajinských vojakov, ako to tvrdia konšpiračné weby.
Väčším problémom ako to, že zákon možno nakoniec po diplomatickom tlaku Prahy a Bratislavy je fakt, že v Rusku stále žijú ľudia a politici, ktorí veria, že udalosti v Československu boli legálnou zámienkou na vojenské obsadenie krajiny. Ruské vojská ostali v našich mestách do začiatku 90. rokov. K tejto téme sa už vyjadrili všetci, okrem verného Putinovho predsedu parlamentu Danka, toho času na návšteve Bieloruska. Nepočuli sme, že by sa k návrhu ruských poslancov vyjadril a už vôbec nie, že by ho odsúdil. Len ťažko uveriť tomu, že o tomto návrhu nepočul. Stačí pripomenúť, že podobnú provokáciu už Moskva urobili v minulosti. Štátna televízia odvysielala "dokumentárny film" o udalostiach v 68, kde vykreslila obyvateľov Československa ako nenávistnú ozbrojenú hordu, ktorú museli zastaviť až udatní ruskí vojaci.
S Ruskom tak ako s každou inou krajinou potrebujeme mať korektné obchodné vzťahy. No spôsob, akým dokáže Danko, predseda parlamentu mlčať, keď jeho ruskí kamaráti urážajú obete ruskej agresie a snahy Slovákov a Čechov o lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť iba dokazuje, že Andrej Danko už možno nie je slovenským politikov hájacim slovenské záujmy. Ale že pracuje pre cudziu mocnosť, schvaľuje kroky podobné tým, aké Duma prijímala pred obsadením Krymu a záujmy ruských oligarchov a politikov sú mu bližšie, ako záujmy slovenských voličov a občanov. A to je príliš vážna vec na to, aby sme o nej mlčali tak, ako mlčí Danko o ruskej snahe ospravedlňovať vojenské zločiny Sovietskeho zväzu v Československu.