Slovensko patrí medzi jednu z mála vyspelých európskych krajín, ktorá nemá plnoprávny štatút člena ESA a dokonca môže prísť o postavenie spolupracujúceho štátu. A to napriek tomu, že v tomto roku sme si pripomenuli 20. výročie od letu prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu do vesmíru.
Vesmírny výskum vytvára tisíce pracovných miest s vysokou prídavnou hodnotou. Nie náhodou chce Veľká Británia po svojom ohlásenom odchode z Európskej únie vybudovať vlastný kozmodróm. Žijeme v dobe, keď ľudia ako Elon Musk, či majiteľ Amazon Jeff Bezoz hovoria o osídľovania vesmíru ľuďmi a súkromné spoločnosti pracujú na vývoji čoraz výkonnejších rakiet a nosičov. Obývanie vesmíru a ťažba nerastných surovín z neho, už nie sú vedecko- fantastickou literatúrou, ale súčasťou priemyslu, ktorý disponuje desiatkami miliárd dolárov.
Slovenskí inžinieri napriek svojim obmedzeným zdrojom dokázali obstáť v medzinárodnej konkurencii a podieľajú sa na mnohých vesmírnych programoch. No na to, aby sa mohli slovenskí výskumníci uchádzať o podporu z takmer štyroch miliárd ročne, ktorými ESA disponuje, potrebujú členstvo v tejto prestížnej organizácii.
ESA totiž nie je iba o finančných zdrojoch, ale predovšetkým o spolupráci. Je zarážajúce, že Slovensko je poslednou krajinou V4, ktorá nie je členom ESA a budúci rok sa objaví príležitosť, aby sa tak stalo. Slovenská ekonomika sa nemôže donekonečna opierať o automobilový priemysel a musí myslieť na svoju budúcnosť. Jednou z nich je zásadný význam výskumu vesmíru, ktorý je zatiaľ dostupný iba rozvinutým krajinám.
Výskum vesmíru je aj v životnom záujme Slovenska. Potrebujeme sa podieľať na poznávaní vesmíru, nie iba kvôli komerčnému využitiu, ale aj kvôli pozorovaniu Zeme, klimatickej kríze a navigačným systémom. ESA je jedinečná organizácia, ktorá umožňuje mladým európskym vedcov podieľať sa už počas štúdia na ambicióznych projektoch. Členstvo ESA je najlacnejší spôsob, ako môže byť Slovensko prítomné na veľkých zmenách, ktoré sa nás dotknú a zároveň sa spolupodielať na ich riešeniach.